Biologicky odbúrateľné, biodegradovateľné polyméry nemusia byť také ekologické, ako si myslíte

CLEVELAND - „Biobased“ a „biodegradable“ sú pojmy, ktoré sa pri diskusiách o riešeniach šírenia odpadu z polymérov šíria všade, hovorí Ramani Narayan, významný profesor na Michiganskej štátnej univerzite.

Obidva výrazy sú však zbytočné, pokiaľ ľudia nepochopia, čo znamenajú a ako vedecky fungujú. Narayan povedal publiku vo svojom prejave na Medzinárodnej konferencii elastomérov v Clevelande 8. októbra.

„Je nesprávne, zavádzajúce a klamlivé používať„ biologicky odbúrateľný “nekvalifikovaným spôsobom,“ uviedol Narayan. Federálna obchodná komisia a štát Kalifornia v skutočnosti zakazujú neopatrné používanie tohto pojmu v reklame. Posledne menovaný uložil Amazonu pokutu 1,5 milióna dolárov za reklamu falošných „biologicky rozložiteľných“ produktov na svojej webovej stránke.

Podľa Narayana znamená „biologický základ“, či obsah uhlíka v akejkoľvek látke pochádza skôr z organických zdrojov, ako sú rastliny a poľnohospodárske zdroje, ako z fosílnych zdrojov, ako je ropa a uhlie.

„Ak je obsah starší ako 100 rokov, môžete presne zmerať jeho biologický obsah,“ uviedol. S výrobkami vyrobenými z rastlinnej biomasy existuje hodnota, ktorá s výrobkami z ropy alebo uhlia neexistuje.

Ale len preto, že produkt je založený na biologickom základe, podľa Narayana nerobí biologicky odbúrateľným.

„Biobased“ sa zaoberá pôvodom produktu, zatiaľ čo „biodegradabilný“ sa týka problémov po skončení životnosti, “uviedol. „Jeden sa nerovná druhému.“

„Biodegradovateľný“ znamená, že podľa mikroorganizmu Narayan môžu mikroorganizmy využiť molekuly látky ako zdroj potravy.

Robia to tak, že transportujú substrát C vo vnútri bunky a prevádzajú ho na oxid uhličitý. Aj v tomto prípade zostáva otázka, či mikroorganizmy látku úplne spotrebujú alebo či nechajú zvyšok. Čím viac zvyškov zanechávajú, evidentne tým menej prijateľná je úroveň biologickej odbúrateľnosti, povedal Narayan.

Otázka odpadu z polymérov sa podľa Narayana stala titulnou novinkou. Mikroplasty unikajú do oceánov, riek, pôdy, vzduchu a pitnej vody.

Štúdia z roku 2015, ktorú napísali Narayan a iní, ukázala, že svet má 5 až 12,7 milióna ton „nesprávne spravovaného“ plastového odpadu, väčšinou v juhovýchodnej Ázii.

Ak sa s odpadom nič neurobí, do roku 2025 bude 618,7 milióna ton, z čoho 200 miliónov bude v oceánoch.

Podľa Narayana musia byť plasty a iné polyméry zo skládok odklonené na zhodnotenie, recykláciu, kompostovanie a odpadovú energiu. „Neexistuje žiadne riešenie,“ povedal.

Problém s kaučukom a plastmi, povedal, je, že sú to všetky reťazce polymérov s uhlíkovým uhlíkom s dlhým reťazcom.

„Sú veľmi ťažko biologicky odbúrateľné, pretože sú vybudované tak, aby boli silné,“ uviedol.

Ešte väčší problém je podľa Narayana zmätok okolo slova „biologicky rozložiteľný“. „Ak sa nedokážeme dohodnúť na definícii„ biologicky odbúrateľnej “, ako môže verejnosť závisieť od biologickej odbúrateľnosti?“ povedal. „Musíme to uzavrieť.

„Ak nemáte manažérsky systém, ktorý používa koncepciu biologickej odbúrateľnosti zodpovedne, nemáte prijateľný systém,“ uviedol.

Podľa Narayana nemôže byť biologická odbúrateľnosť jediným riešením polymérneho odpadu. Riešenie, povedal, spočíva v spolupráci chemikov a biológov.

„Akékoľvek plasty, ktoré sa ukladajú do oceánu, tam budú trvať veľmi dlho,“ uviedol. „Musíme definovať molekulárnu štruktúru a tiež musíme definovať biologické prostredie.“